tag:blogger.com,1999:blog-150074802011-11-27T15:05:45.266+01:00O tom, čo práve považujem za tému hodnú odloženia. Niekedy to bude zrejme ťaživé, inokedy príliš odľahčené. Uvidíme, čo to dá...elkanoreply@blogger.comBlogger1671100tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-56820289971136728142009-08-15T09:58:00.002+02:002009-08-15T10:34:17.282+02:00

Už si prestávam pripadať ako mutantka. Prvé mesiace som akosi nevedela pochopiť, ako môžem normálne sedieť v práci, písať svoje nekonečné texty, posielať faktúry, uvažovať nad tým, kam táto krajina smeruje, zatiaľ čo niekde tam dolu rastie čosi, čo si pravdepodobne o 15 rokov niekde pod bránou ubalí jointa a úplne vyrehotané nám potom vyprázdni chladničku. Keďže obvykle potrebujem mať veci pod

elkanoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-37412355447948856962009-07-29T11:23:00.002+02:002009-07-29T11:30:30.020+02:00

Vyšla som o desiatej večer na balkón. Bol ten istý vzduch. To isté ticho. Dokonca mám pocit, že aj taký istý pán na bicykli prebehol okolo záhrady ako minulý rok. Také tie letné zvuky do ticha.Len oveľa menšia ťažoba a žiaden strach. Nepadalo to na mňa ako pred rokom, keď som sa dívala na oblohu a začalo mi dochádzať, že už otca asi neuvidím.A nezapálila som si cigaretu ako vtedy. Dívala som sa

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-76206952412004105522008-11-03T14:06:00.002+01:002008-11-03T14:31:31.606+01:00

Dostali sme so Švédom podmienku. Už dávnejšie špekulujeme, že by bolo načim rozšíriť náš rod o niečo malé, čo dá životu nový (pravy?) zmysel. Takmer každú debatu na tému dieťa sme ukončili tým, že to bude znamenať radikálny zásah do nášho nie úplne najusporiadanejšieho života. Do ôsmej v práci a keď nie v práci, tak v kine, divadle, na pive s jednými, druhými, tretími alebo na večeri so štvrtými.

elkanoreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-54222519776914641412008-09-13T10:59:00.003+02:002008-09-13T11:19:03.286+02:00

"Som ranný typ", opakujem si stále pri východe slnka, keď štvornohé dedičstvo po otcovi prikladá zvedavý ňufák k môjmu uchu. "Som ranný typ". Opakujem si to o pár minút neskôr v parku, keď pre mikrospánok takmer narazím do stromu. Keby sa štvornohé dedičstvá vedeli nahlas smiať, zobudí to moje celú ulicu.Už si zvykám. Aj Švéd si zvyká. Vždy ráno obaja čakáme, či sa ten druhý nezobudí a nezachráni

elkanoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-48087143639777913122008-07-30T11:41:00.004+02:002008-07-30T12:01:54.562+02:00

Veľa nerozprával. Sedel na kresle a nechal sa na krku škrabkať svojou potenciálnou nevestou. Z druhej strany sedel jeho švédsky zať a on mu naznačoval zápasnícke údery ako kedysi v šesťdesiatych rokoch. Jeho tri deti sediac na posteli, držiac sa za ruky, spievali jeho obľúbené pesničky. Keďže poznali zvyčajne len prvé slohy, každú ďalšiu im šeptom naznačoval. Na chvíľu sa usmial. Rozprávali sme o

elkanoreply@blogger.com14tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-953708344893693282008-07-21T10:48:00.002+02:002008-07-21T11:19:53.914+02:00

V uplynulých rokoch zohrávalo v mojom profesionálnom živote kľúčovú úlohu slovo "deadline". Život sa začínal tam, kde končili deadliny (ak neboli v zápätí nahradené inými). Víkend na vidieku nebol, lebo bol deadline. Na tú zaujímavú konferenciu by som mohla ísť, ak by nebol ten prekliaty deadline.A za posledné tri týždne nahradil všetky deadliny jeden jediný. Zrušila som konferencie, cesty,

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-23455685661440162672008-07-09T08:57:00.002+02:002008-07-09T09:22:08.513+02:00

Mala som šestnásť rokov, vracala som sa z dovolenky a otec mi v električke cestou domov povedal, že mama leží na onkológii. Od toho dňa som mala taký zvláštny kameň v žalúdku. Vtedy som o tomto celom nič nevedela. Slovo rakovina znelo v tom čase ako mor. Asi sa mi tak trošku aj zrútil svet. So všetkým sa dalo žiť, len najťažšie s tou prekliatou úzkosťou a neustálym rozmýšľaním o tom, ako sa mama

elkanoreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-12971388657175559412008-06-05T16:43:00.002+02:002008-06-05T17:03:23.272+02:00

Šolochov raz údajne povedal, že "každý deň stretneš človeka". Ja dodávam, že ak máš šťastie. Človekov nestretávam nejako prehnane často. Aspoň si ich spoločnosť viac vážim. Keď sa to raz v mojom okolí rozrodilo a rozcestovalo, trávievam pracovný čas občas v kancelárii sama. Urobím síce kopu roboty, ale Šolochova nepoteším. Vypočujem si skvelú hudbu, ale tá sa skôr dotkne mňa ako ja jej a ja som

elkanoreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-28730051892789920582008-04-20T12:31:00.004+02:002008-04-20T12:40:31.231+02:00

Včera mi prišla fotka malej Loly od Mati. Dnes sedím a listujem v "albume" Janičkinho malého. Do toho pípa sms -ka, že sa dnes ráno narodila ďalšia krásna ryšavka.Sedím a snažím sa písať dizertačnú prácu. Utieram si stále slzy šťastia. Som neskutočne hrdá na tieto svoje kamarátky. Že sú odvážne a že robia tento svet krajším. Rumázgam Švédovi do telefónu, že aj ja chcem. Už odmalička som sa tešila

elkanoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-60296497784563168432008-04-16T14:26:00.005+02:002008-04-16T17:41:56.273+02:00

Cestovateľská odysea pokračuje. Už mám pocit, že sa vraciam na Slovensko len vydýchnuť, vidieť si muža a skontrolovať, či miesto mňa nejaká iná nestráži jeho duševný pokoj. Na svoj pokoj v duši potrebujem počas ciest rituály. Tak v lietadle zakaždým pijem paradajkový džús, na hoteli mám ako podmaz nonstop pustenú CNN. Pred týždňom som sa takto zobudila o tretej v noci v malom hoteli v Záhrebe a

elkanoreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-920836974868654672008-03-27T13:54:00.003+01:002008-03-27T14:20:34.100+01:00

Už dlhšiu dobu mi vŕta v hlave jedna vec. Asi pred mesiacom mi kuriérska služba doručila nejaké pracovné dokumenty z Viedne. To samotné mi až tak v hlave nevŕta, veď to sa stáva. Na obálke však bola nálepka s označením lietadla a symbol, aký máte na batožine označujúci letisko, z ktorého odlietate a to, kam sa s láskou navraciate (a opačne). V tomto prípade tam bolo VIE a BTS. Tak toto mi vŕtalo

elkanoreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-29431783057729775342008-03-13T09:46:00.003+01:002008-03-13T12:14:45.604+01:00

Posledné týždne sú akési oveľa intenzívnejšie ako iné "pozimné" mesiace v minulých rokoch. Doma pomerne dusno, keďže od začiatku roka si Švéd stihol zlomiť ruku (invalidný muž = bručoun), po slávnostnom odstránení sadry sa mu do práce objednali kontroly všakovakého druhu (tu na pohlaví či rode vôbec nezáleží - každý je bručoun) a po skončení kontroly prišla choroba (muž, teplota 37,1 = neskutočný

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-9200758742879393122008-02-21T10:30:00.003+01:002008-02-21T10:47:15.306+01:00

Hlásim prvý stereotyp v inak pomerne kľudnom, príjemnom a uspokojivom manželskom spolužití. Nie, nečakám Švéda po nociach s valčekom za dverami. Nemám na sebe nátačky a mastnú zásteru. Na tieto mňamky si hádam ešte pár rokov počkáme a ja tu miestoprísažne prisahám, že to budem odďaľovať ako sa len dá. Ešte stále dbám na utešené spodné prádlo a neodstraňujem make - up po príchode domov.To, že mi

elkanoreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-2271595754939665352008-02-14T10:33:00.006+01:002008-02-14T11:01:24.025+01:00

Zdá sa, že na Slovensku je plagiátorstvo takmer synonymom pre odbornosť. Aj mne sa neraz stalo, že ma oslovili ľudia s prosbou. Ich bratranci, kamaráti, netere, švagrovia začali študovať XY a majú odovzdať nejakú seminárku. Že či im nemôžem poslať nejakú svoju ešte zo školských čias. Najprv som si neivne myslela, že sa chcú inšpirovať, alebo také niečo. Tak som tie seminárky posielala. Oni

elkanoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-19335929363598304752008-02-11T10:02:00.000+01:002008-02-11T10:23:39.203+01:00

Včera som pri sledovaní nejakého spravodajstva narazila na informáciu o tom, že športovci, ktorí sa zúčastnia olympijských hier v Pekingu, budú musieť podpísať, že sa počas trvania týchto "hier" nebudú nijako vyjadrovať k dodržiavaniu ľudských práv v Číne. Ak tak urobia, pošlú ich domov.S nemým úžasom sme sa so Švédom na seba pozreli. Už je to zopár (desiatok) rokov, kedy boli bojkotované

elkanoreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-69079992219126116942008-02-08T16:55:00.001+01:002008-02-08T17:13:02.312+01:00

Dnes som si po veľmi dlhej dobe pozerala štatistiky návštevnosti na tomto blogu. Dlho som nič nepísala, nebol čas, energia, prípadne novinky tak intímne, že to bolo sem neradno (nehodiace sa škrtnite).V mojej chodbe dlhodobo nikoho, vačšina len nazrela cez kukátko a poďme ho za väčšími grafomanmi. Tak to býva. Aj v živote. Stiahnete sa do úzadia a nie ste.Pri tejto bohumilej činnosti som narazila

elkanoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-63980774968351896942008-01-02T10:01:00.000+01:002008-01-02T10:35:40.495+01:00

Ranné prebudenie. Budík na siedmu. Ten švédsky až na ôsmu, to si dávam hodinku na vlastnú konsolidáciu. Pozerám do stropu, von oknom cez malé škárky medzi žalúziami, naspäť na strop. Zatváram oči. Takto každý rok na začiatku. Nesmierna úzkosť. To je o tých večných pesimistoch a optimistoch. Optimisti vítajú nový rok, oslavujú, tešia sa, spia až do poslednej možnej chvíle a vychutnávajú. My, tá

elkanoreply@blogger.com14tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-18619837631062426172007-12-11T17:40:00.000+01:002007-12-11T17:59:04.560+01:00

Mám pocit, že tma je dnes hádam celý deň. Slnko ani nestihne poriadne vyjsť, ja nedopijem ani svoju poobednú rituálnu kávu a rozsvecujem lampu na pracovnom stole. Ideálny čas na impresie. Len akosi neprichádzajú. Ideálny čas na krásnu knihu. Z tej kategórie "krásna literatúra". Krásny názov kategórie. Nie je čas ani na ňu.V poslednej dobe začínajú prichádzať nepríjemné správy mailom po piatej

elkanoreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-6685646994523035782007-12-05T09:32:00.000+01:002007-12-05T09:55:00.475+01:00

Obvykle uvažujem pomerne racionálne a na svet sa snažím pozerať len tak, ako sa javí. Jednoducho, ak vidím na zemi konár natočený smerom do nejakej ulice, nejdem za ním s presvedčením, že je to nejaké znamenie, ktoré mi ukazuje niečo dôležité. Keď Švédovi rodičia spomínali, že sa im objavuje čierna šmuha s odtlačkom ruky na mieste, kde by naozaj nemala byť, tak som sa len pousmiala. Tak isto sa

elkanoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-59617640121199567822007-12-04T10:54:00.000+01:002007-12-04T11:28:06.212+01:00

No a je to tu. Prednedávnom som písala o tom, ako som vďaka jeseni vo svojej koži a ako mi nežná melanchólia hladká dušu. Teraz sa márne snažím spomenúť si na ten pocit. Hľadám ho, vraciam sa k listom na stromoch, k prvému šálu. Takému tenšiemu, čo udrží vôňu. K šálu, do ktorého som zaborila nos, keď jemne fúklo. Pomaly začínam chodiť zahalená až po oči, priateľmi nazývaná EL-KAida a nos mám

elkanoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-3634774291793881352007-11-15T13:48:00.001+01:002007-11-15T14:10:34.609+01:00

Niekoľko rokov sa snažím niektorým ľuďom vysvetliť podstatu mojej práce. Podstatu toho, čo sa ňou snažím iným povedať. Nikdy mi to poriadne nešlo, často som končila vetou "radšej to nechajme, zrejme nemáme rovnaký rámec chápania vecí". Včera vo vlaku z Brna zo školy mi to docvaklo. Vlastne, píplo.V utorok večer som cestou z práce pocítila volanie divočiny - nákupného centra. Pár minút, hodín som

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-32255861756816292142007-11-13T14:44:00.000+01:002007-11-13T15:01:08.044+01:00

Len pomaly dýchaj. Neotáčaj sa. Chvíľu stoj.Len na chvíľu zastaň a dívaj sa pred seba.Stále smeruješ, stále si kladieš otázky...A občas, ako Lótovu ženu, ťa niečo núti sa otočiť.Pomaly, ako v zábere zo starého filmu sa dokáže zrútiť celý svet.Pri jednom pohľade dozadu.Dnes nie. Len pomaly dýchaj.Treba ísť.

elkanoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-35134783812572428312007-11-12T11:05:00.000+01:002007-11-12T11:33:22.280+01:00

Vždy bola pre mňa extrémne dôležitá rodina. Mám niekde v sebe stále zakódovaný ten pocit, že si príbuzní majú pomáhať. Mama mi vždy hovorila, že mám s bratom udržiavať len dobré vzťahy, lebo keď nebudem mať jeho, nikto iný mi nepomôže.Už viac rokov to v mojej rodine trochu škrípe. Mama ako stále prítomný tmel už desať rokov nie je a väzby sa postupne čím ďalej, tým viac rozpúšťajú. Postupne si

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-43961749688453336592007-11-06T10:48:00.000+01:002007-11-06T11:02:30.731+01:00

Ono to v živote už tak chodí, že veci sa nemenia pomaličky, postupne. Možno aj hej, ale tie malé zmeny si nevšímame. Ako tá slávna žaba, čo sa pri postupnom otepľovaní vody uvarí a keď ju hodíte do vriacej, tak vyskočí. Jej šťastie.Ja mám niekedy pocit, že môj život vyzerá tak, že z ničoho nič, uprostred ulice ma niekto otočí ako pri hre na slepú babu, odokryje mi oči a svet je zrazu úplne iný.

elkanoreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-21912531351549921162007-10-22T09:37:00.000+02:002007-10-22T10:09:39.206+02:00

Posledné dni, a vlastne už pomaly aj týždne, balíme krám. Keď som pred tromi rokmi vo svojej poloizbičke u otca skladala oblečenie do dvoch veľkých krabíc, mala som pocit, že odchádzam navždy a v ústrety parádnemu životu. Čo bola do istej miery aj pravda, len s tým rozdielom, že to "navždy" bolo trošku prehnané.Náš prvý byt v podnájme so Švédom nám neuveriteľne prirástol k srdcu. Síce tam stále

elkanoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-45351522266579423902007-10-12T12:54:00.000+02:002007-10-12T14:28:59.040+02:00

Mám chuť sa zababušiť do deky, navariť liter teplého čaju, zobrať najvrchnejšiu z knižiek v pripravenom "komínku" a len tak chvíľu nebyť.Na víkend som dostala veľa preveľa pozvaní na rôzne akcie všakovakého druhu. Všade bude veľa ľudí. Ako napísal kedysi dávno Ivan Kolenič:"Všade je veľa ľudí a to ja nemám rád. Bože, čo to vravím,že nemám rád ľudí"A ja mám také pochybnosti o sebe, nechcem utekať

elkanoreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-4445826086700250332007-10-10T09:42:00.000+02:002007-10-10T09:59:08.616+02:00

V poslednej dobe začína byť jeseň mojim najobľúbenejším ročným obdobím. To, že som vlastne od prírody melancholická, mi umožňuje v tomto čase byť legitímne neusmiata. A paradoxne som to práve ja, kto sa v poslednej dobe usmieva. Lebo toto je moja poloha. Necítim úzkosť zo sveta, necítim ťažobu života a zlých vecí, čo sú okolo. Len mi je tak nejako zvláštne presmutne krásno.A tým sa zásadne líšim

elkanoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-67051164880965505802007-10-05T15:51:00.001+02:002007-10-05T16:25:48.468+02:00

V poslednej dobe sa mi vtierajú do pozornosti nahováračky na zmenu práce. Z televízie, časopisov, internetu sa na mňa usmievajú krásne tváre šťastných ľudí, ktoré sa po rokoch slepoty oslobodili spod jarma spoločenskej štruktúry a stali sa samými sebou. Pri mojom jemnom a neustále potláčanom fatalizme si občas navrávam, že sa mi snaží ktosi čosi naznačiť.Sediac v práci po zotmení občas pozerám

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-76898011349101904832007-09-05T11:29:00.000+02:002007-09-06T09:28:32.274+02:00

Keď odchádzal do Austrálie, dala som mu link na tento blog. Potom mi v pravidelných intervaloch písal, ako sa vždy teší na nový článok, že mu to tam prináša trochu domova. A keď som tento blog chcela zrušiť, tak to bol on, kto ma od toho odhovoril. Spoznali sme sa asi pred siedmimi rokmi, tak trošku ma priviedol k tomu, čo som ďalšie roky robila. Tak nejako dával veciam zmysel, aj keď si už nikto

elkanoreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-5742513434625539092007-08-29T11:20:00.000+02:002007-08-29T12:46:02.454+02:00

Neviem, či sa mi to len zdá, alebo naozaj pomaly prichádza jeseň. Väčšinou to spoznám podľa takej jemnej melancholickej nálady, ktorá ma pomaličky začína obchádzať. Je to ten pocit hlbokého smútku, ktorý vám akosi masochisticky robí dobre. Vtedy obvykle znova vyťahujem MP3 prehrávač zo šuflíka a prestávam počúvať "zvuky ulice" a vraciam sa nejako do seba.Začalo mi to už minulý týždeň, napriek

elkanoreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-76721554384464309752007-08-20T09:55:00.001+02:002007-08-20T10:23:22.224+02:00

Ľudia často s ovládačom v ruke prepínajú kanály a frflú, ako to s tou kultúrou ide dolu vodou. Ja tiež prepínam kanály a tiež niekedy frflem. Na všeličo. Ale niekedy dostanem mail so zaujímavou ponukou, niekedy sama vyhľadávam. A čuduj sa svete, nachádzam čím ďalej viac.Minulý týždeň som našla v pošte mail od Švéda s letákom na kultúrny festival v Banskej Štiavnici. Štiavnicu milujem, niektoré

elkanoreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-4695378099019126562007-08-16T14:18:00.000+02:002007-08-16T14:56:00.080+02:00

Denne v Bratislave miznú obchodíky, trávniky, malé tiché miesta, kde človek na chvíľu nemusí na nič myslieť. Často rozmýšľam, akú atmosféru asi mala kedysi stará Bratislava. Keď sa všade dalo chodiť peši a ľudia sa zdravili na ulici úklonom hlavy. Občas v kaviarňach vídavam staršie dámy, ktoré tieto časy ešte pamätajú. Miešajú svoju kávičku, koňačik lupnú do seba a trkotajú s dávnymi priateľkami.

elkanoreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-67139996399833819562007-08-10T09:28:00.000+02:002007-08-10T10:00:08.071+02:00

Pred časom som bola v Prahe na jednom pracovnom výjazde. Každý večer sme so slovenskými aj českými kolegami posedávali v krčme a debatovali o problémoch dnešného sveta. Keďže slovenskí kolegovia sú zároveň mojimi priateľmi, tak po odchode tých českých prišlo obvykle aj na témy súkromia, vzťahov - klasicky, ako to v krčmách býva.Jeden večer sa však od ostatných výrazne odlišoval. Boli sme len

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-88653818705798999532007-08-01T09:42:00.000+02:002007-08-01T10:07:07.108+02:00

Posledné dni na dovolenke obvykle ľudia pomaly menia výraz v tvári. Ja to mávam tiež. Slnko svieti, dejú sa hrozne fajn veci, ale červík, zvaný tiež "pracovný" sa začína pomaly a nekompromisne zavŕtavať do mozgu. Najprv len jednou myšlienočkou (porada 2.8), neskôr intenzívnejšie (treba pripraviť nejaké podklady) a ja sa snažím to zaháňať ako sa len dá. Lenže po návrate sa už nedá nič robiť. Už

elkanoreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-60406601031193216482007-07-30T10:50:00.000+02:002007-07-30T12:07:35.406+02:00

Čo môže človek urobiť uprostred leta, keď mozog funguje na pätnásť percent, nechce sa mu ani počítač zapnúť a každý nový e-mail spôsobuje utrpenie? Treba zbaliť caky paky, dosť piva, správnych ľudí a vyraziť surfovať do Chorvátska. Tak sme tak pred týždňom urobili a nemožno ľutovať. Už cesta tam predznamenávala dosť zaujímavý týždeň. Osem správnych ľudí, jeden z nich z inej planéty s obrovským

elkanoreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-88446649755872961352007-07-16T12:27:00.000+02:002007-07-16T20:31:07.754+02:00

Ďalší zo spomienkových víkendov. Tentokrát sa odohrával na východnom východe, tam, kde moja drahá pani matka prvýkrát otvorila oči. Oslavovalo sa 450 -te výročie založenie obce a ja s mojim bratom sme išli reprezentovať západnú rodinnú vetvu. Tým sme sa jednoznačne odsúdili na požívanie alkoholu od ôsmej ráno a na kŕčovité úsmevy pri poznámkach typu : takéto jedlo (pitie, les, cestu, plot,

elkanoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-26623310793275481292007-07-09T10:32:00.001+02:002007-07-09T10:55:02.210+02:00

Naposledy sme tam boli tuším v roku 2002. Ešte sme študovali, ja som bola čerstvo zamilovaná do Švéda a chodila som ako mierne sfetovaná s rozškľabeným výrazom v tvári. Lucya sa zamilovala tam a výraz mala takmer identický.Chalupa úplne vynovená, ako zo škatuľky. Úplne iná, ale spirit si to miesto zachovalo. Dve fľaše červeného vína, jedno lacnejšie, aby sme zaspomínali na staré časy. Nevypili

elkanoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-7324849101149806542007-06-29T08:58:00.000+02:002007-06-29T09:14:42.975+02:00

Včera som bola na prijímačkách na doktorandské štúdium na Masarykovej univerzite v Brne. Po rokoch odhodlávania som urobila rázne rozhodnutie a pustila sa do toho.Čisté voňavé chodby, na každom poschodí prebaľovací pult pre študujúce alebo pracujúce matky s deťmi. Zároveň detský kútik, kompletne vybavený hračkami a strážený študentmi, ktorí sa tam ako dobrovoľníci striedajú. Úctivý vrátnik. Dobrý

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-86398562450340708122007-06-26T13:14:00.000+02:002007-06-26T14:03:20.253+02:00

Jednou z webstránok, ktoré pravidelne a rada navštevujem, je Station. Väčšina článkov lahodí môjmu čitateľskému vkusu obsahom aj formou. Občas slabšie, občas výborné až tak, že preposielam na všetky strany. Lenže keď sa objaví nad článkom autor Lukáš Krivošík, okamžite mi stúpne tlak. Nútim sa nečítať, odolávam, zatínam päste, ale nakoniec aj tak kliknem. A prečítam. A nestačím sa diviť. Dnes je

elkanoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-61608581975745621592007-06-19T09:19:00.000+02:002007-06-19T09:44:34.060+02:00

Neznášam úzkosť. Neznášam ten pocit, keď prichádza a mne sa len tak z ničoho nič začne horšie dýchať. Akoby sa pomaly stále niekde okolo mňa plížila, moja večná nepriateľka, spoločníčka, úhlavná sokyňa.Môžem prežiť nádherný deň, milovanie, smiech a šťastie, ona sedí v kúte a číha. Vie ma nájsť cez zopár myšlienok, vkradne sa a víťazne udrie niekde doprostred hrudníka. Neplatí na ňu nič. Jedného

elkanoreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-23390372302922308612007-06-06T12:20:00.001+02:002007-06-06T12:36:43.528+02:00

Dnes som v práci absolvovala požiarne školenie. Bolo to veľmi podnetné a každému túto skúsenosť vrelo odporúčam.Pani školiteľka kvôli nám štyrom pricestovala až z Popradu a svojim šarmantným prízvukom nám niekoľkými vetami vlastne povedala, že keď horí, máme hasiť. A keď nehorí, tak máme dávať pozor, aby nehorelo. A pritom rozkošne hýbala ručičkami s namodro nalakovanými nechtami.Uprostred

elkanoreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-69457611070396355452007-05-31T17:58:00.000+02:002007-05-31T18:17:15.359+02:00

Už prvý nádych na letisku mi dal pocítiť, že som sa ocitla na správnom mieste. Cestou autobusom malými ulicami predmestia mi vŕtala hlavou jedna jediná myšlienka. Prečo som sa ja pre boha živého narodila na Slovensku? Zopár racionalizácií typu, že tu by som Švéda asi nestretla a že by bolo všetko inak mi na chvíľu pomohli, ale faktom ostalo, že som sa vlastne celý týždeň v Ríme usmievala. Aj keď

elkanoreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-43916821150531038742007-05-17T09:36:00.000+02:002007-05-17T10:34:44.619+02:00

Dnes budem ako väčšina ľudí...ja nie som poverčivá, ale...keď mi prebehne čierna mačka cez cestu, pre istotu pľujem na všetky možné strany. Veď čo ak niečo. Cez most v autobuse prechádzam so zdvihnutými nohami a keď stojím, aspoň na chvíľu poskočím a niečo si zaželám.Zásadne nezabíjam pavúkov, lebo prinášajú šťastie. Máme ich doma už požehnane. Ak ma obšťastní holub obsahom svojho malého črievka,

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-69484167494073678212007-05-07T17:26:00.000+02:002007-05-07T17:47:29.922+02:00

"Ja by som si ťa najradšej zobral za ženu. . Ale mám smolu. Už som si ťa zobral", povedal mi raz nedávno Švéd ani neviem pri akej príležitosti. Možno som len tak sedela a urobila nejakú hlúposť. Alebo som sa len tak pozerala do diaľky. Niekedy sa to stane.Často si tú vetu opakujem, keď by som ho najradšej za niečo zabila, keď by som ho najradšej nevidela. Keď by som bola najradšej sama. Posielam

elkanoreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-89184906821555201322007-04-27T11:23:00.000+02:002007-04-27T11:57:12.709+02:00

V poslednej dobe sa okolo mňa vyrojili rôzne konferencie v zahraničí, ktoré sú výbornou príležitosťou "vypadnúť" a vidieť nevidené a spoznať nepoznané (a nepoznaných). Na druhej strane sa stále nemôžem zbaviť pocitu neuveriteľne premrhaných peňazí.Minulý týždeň som bola na jednej konferencii o rasizme, xenofóbii...v krajinách EÚ. Vo Viedni. So zástupcami všetkých 27 EÚ členov. V hoteli Hilton.

elkanoreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-4124179000631719892007-03-30T17:28:00.000+02:002007-03-30T17:40:50.981+02:00

Včera som bola na krátkom pracovnom výlete v Dolnom Kubíne. Hej, dosť ďaleko z centra, keď idete na otočku.Lenže keď vyleziete na chvíľu z centra (myslené - z vašej každodennej stereotypnosti), tak sa začnú diať veci.Zrazu všetko okolo seba akosi lepšie vidíte. Ráno vo vlaku dve babičky, ktoré si delia peniaze pre vnukov na šibačku. O hodinu neskôr nabúchaný svalovec, ktorý sa ledva zmestí do

elkanoreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-68724810795183216442007-03-30T15:03:00.000+02:002007-03-30T17:25:12.155+02:00

Vzdávam hold všetkým, ktorí dokázali prežiť roky v socializme a ktorí dokážu v súčasnosti existovať v byrokratických štruktúrach a chodiť domov so zdvihnutou hlavou a úsmevom na tvári.Vzhľadom na veľmi výrazný nedostatok finančných prostriedkov sa naša mladá výskumná organizácia rozhodla podieľať sa na jednom zaujímavom projekte. Celé to znelo super....až kým sme nepodpísali kontrakt a nezistili

elkanoreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-79174520536257618742007-03-16T09:18:00.000+01:002007-03-16T09:32:42.653+01:00

Kráčam si podvečerným nočným mestom vo svojej obľúbenej sukni, ktorá je z tých, že keď priberiete dvadsať deka, tak sa rozletí na všetky strany. Našťastie už posledných desať rokov nepriberám, tak sa nebolo čoho obávať.Za mnou dva mladé mužské hlasy: "Pekná, veľmi pekná. Takú som ešte nevidel".Odolala som intentzívnemu nutkaniu otočiť sa, ale zaručene som narástla minimálne o centimeter a na

elkanoreply@blogger.com14tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-20823371532318420022007-02-23T09:50:00.000+01:002007-02-23T10:14:56.794+01:00

Štyrikrát si zívne a cíti, že na ňu prichádza únava. Vytúžená únava, vytúžený večer, vytúžený spánok. Ešte si chce pozrieť české správy, lebo v telke majú ibe slovenské programy. A potom už pôjde na kute, ako hovorieva jej otec. Mužovi vedľa nej už pomaličky ochabujú svaly a cíti, ako odchádza. Do miest, kde netreba rozmýšľať.V tme, v tichu, v jemnom vetre prichádzajúcej jari čaká, čaká a túži po

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-35728635128767431072007-02-21T17:09:00.000+01:002007-02-21T17:54:00.882+01:00

Dať si v práci deci červeného vína prirovnávam k malému zázraku. Porušíte síce všetky pracovno - právne a bezpečnostné normy, nič zmysluplné a závratné už zo seba nevyprodukujete, ale dosiahnete niečo nepredstaviteľné. Je vám to fuk.Po dnešnom dni, kedy mi nikto neodpovedal na výzvy, nebral telefón a nedostavil sa na dohodnuté stretnutie, som takýto reset potrebovala.Ja som totiž veľmi

elkanoreply@blogger.com39tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-55726556881460340262007-02-16T16:11:00.000+01:002007-02-16T16:36:55.691+01:00

Tak a už mi to je definitívne jasné. Trápim sa, kvárim, stresujem, uvažujem nad svojou pracovnou budúcnosťou, nespávam a obávam sa, či ešte niečo v živote dosiahnem. Hlupaňa, nevie, kde je jej miesto. Takto vystresovaná som ukecala Švéda, aby sme navštívili wellness - centrum v Patinciach. Tešíme sa ako malé deti už od začiatku týždňa. A potom to príde. Prezerám si ich stránku a dozviem sa, že

elkanoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-32296234128770724282007-02-06T20:08:00.000+01:002007-02-06T20:38:20.568+01:00

Chodí ako smrtka s kosou. Chrípka, sviňa. Sklátila nás, keď sme to najmenej čakali a chceli. Bola som hrdinka s tou echinaceou, dávkovanou presne podľa návodu. Aj Švéd bol frajer, keď mal ešte vo štvrtok pocit, že to rozchodí. Hrozne sme potrebovali na víkend vypadnúť z mesta. Hrozne sme chceli zabudnúť, že sa nám teraz moc nedarí. Zabudnúť na to, že teraz obaja máme plné zuby toho, že nevieme,

elkanoreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-75350322126751073232007-01-25T17:57:00.000+01:002007-01-26T07:42:05.728+01:00

Vždy som chcela mať sestru. Teda, teraz mám pocit, že som vždy túžila mať sestru. Mám pocit, že by sa mi vyrastalo lepšie, keby som nemusela viesť fiktívne dialógy s neznámym novinárom, ako som to robila v detstve. To som si raz prečítala v jednej knihe z edície Čajka, čo bola pre dievčatá od trinásť rokov. Mala som len desať a cítila som sa strašne dospelá.Chcela som mať sestru, s ktorou by sme

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1169126405235565182007-01-18T13:45:00.000+01:002007-01-18T16:02:29.569+01:00

Nemám príliš rada také tie stereotypné delenia na "typických mužov" a "typické ženy", ale občas sama skĺzam do toho, že vymedzujem striktné hranice. Občas sa mi zastavuje rozum, ale po vojne je každý generál a mne sa dobre vraví, keď som za vodou.Takže k veci. V posledných pár týždňoch som si vypočula niekoľko príbehov žien, dievčat, kamarátok tesne pod tridsiatkou, ktoré "sa hľadajú". Houby "sa

elkanoreply@blogger.com14tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1169023162366999612007-01-17T09:20:00.000+01:002007-01-17T09:39:22.423+01:00

Túžim po posteli s nočným stolíkom a malou lampou, kde si budem môcť po večeroch čítať. Túžim po tom, aby som v tom tichu pomaly zaspávala s úsmevom. Dotkla sa Švéda a ten by ma v spánku chytil za ruku, v ktorej nedržím knižku.Vždy so začiatkom roka akoby začínam odznova. Akoby nič predtým nebolo. Znovu od piky. A pritom náš svadobný papagáj už skrotol a nechá sa škrabkať za krkom. Ako naše

elkanoreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1166175322099007382006-12-15T10:00:00.000+01:002006-12-15T11:42:32.113+01:00

Posledné tri dni som si spievala "Spomínam na Paríž". To je tá moja úchylka, že sa stále pohybujem o pár dní dopredu. Spomínala som na Paríž pri tom, ako sme sa so Švédom túlali popri Seine. Čakala som na to niekoľko mesiacov ako na spasenie. Boli sme posledné dni v Paríži. Ako zamilovaný mladý párik, len s tým rozdielom, že sme chvíľami po sebe vrčali ako psy, lebo tie posledné mesiace

elkanoreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1165394612403418612006-12-06T09:32:00.000+01:002006-12-06T09:43:32.433+01:00

"Si strašne pekná", povedal mi včera Švéd tesne pred polnocou, keď sa vrátil z práce.Vlasy každý na iný bok, oči červené po tom, ako som sa snažila päť minút dostať z nich šošovky. Tie som samozrejme vzápätí našla dávno uložené v púzdre. Výraz v tvári mierne pošetilý. No dobre, úplne šialený.Tuším som už mala na sebe nacápaný ten krém, čo mi má spraviť z ksichtu tvár. To ma možno jediné

elkanoreply@blogger.com14tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1164970099711982322006-12-01T11:17:00.000+01:002006-12-01T11:48:20.026+01:00

Nedávno som v televízii (verejnoprávnej) vzhliadla kúsok relácie Sféry dôverné. Osobne nemám nič proti tomu, aby si katolícka cirkev robila PR svojej ideológie kdekoľvek. Dokonca by mi ani nevadilo, že je to na verejnoprávnej televízii, keby sa tam dali vidieť v rovnakom rozsahu aj aktivity iných organizácií, s ktorými katolícka cirkev....no zjednodušene povedané nesúhlasí.Téma bola niečo ako

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1164873369915885272006-11-30T08:33:00.000+01:002006-11-30T12:35:48.463+01:00

Nejako mi táto jeseň nevyšla. Keď som začiatkom augusta v miernej agónii nevedela, kam skôr skočiť (v mojom prípade "ktorý folder s projektom ráno otvoriť"), rátala som pomaly dni a večer ovečky, že kedy to skončí. K Švédovi som sa večer túlila s prísľubom, že ešte pár dní zvládnem....a z pár dní je pár mesiacov.A tak ešte koncom novembra zapínam ráno o siedmej počítač a píšem ako český žandár.

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1164096922552971612006-11-21T09:03:00.000+01:002006-11-21T09:15:22.573+01:00

Včera som dlho do noci na ňho myslela. Nikdy som ho nevidela. Len raz som počula jeho hlas, aj to bola len nahrávka na jeho vlastnom blogu. Občas som s ním prehodila pár slov cez ICQ a potom som sa buď bláznivo smiala, alebo som ešte dlho, dlho rozmýľala. Neviem, prečo mi na ňom záleží, ale je to tak. Podobne, ako ostrovanke.Nikdy som nečítala na blogu lepší článok, ako je jeho tiger v taške. Ten

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1163587015538642082006-11-15T11:01:00.000+01:002006-11-15T11:36:56.163+01:00

Už mám v tom jasno. Vždy som rozmýšľala, prečo sa mladé ženy a dievčatá hlásia na MISS. Ja keď som išla do puberty tak som chcela ísť na Miss, aby som rozlúštila svoju večnú dilemu - či som pekná alebo nie som . Dokonca som sa prihlásila aj na MISS a BOY Kamaráta v roku 1992 (tuším).NO a dnes v rádiu mi to vysvetlili. Dievčatá sa údajne hlásia na MISS, lebo chcú byť modelky, rosničky alebo

elkanoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1163089294030463232006-11-09T16:56:00.000+01:002006-11-09T17:21:38.623+01:00

V poslednej dobe akosi často používam voči svojej osobe prívlastky "stečená z krvi" a "zrútená z nervov". V auguste som hovorila, že aká paráda, že som sa odtrhla pracovne z toho molochu, kde som bola do januára pripútaná. Že vlastne v septembri a októbri podokončujem kľúčové veci a konečne sa naplní to, že samostatne zárobkovo činné osoby môžu aj samostatne rozhodovať o svojom čase. Že sa budem

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1162643021297500612006-11-04T13:00:00.000+01:002006-11-04T13:23:41.316+01:00

Chcela som dnes pracovať. Nie, nechcela, musela. Porušujem nedávno vygenerovanú zásadu, že víkend je na to, aby som potom vládala ešte aj v stredu.Lenže vonku je strašná zima.Mozog nefunguje.Podvedomie má víkendový "safe mode".Všetko naokolo je tak zvláštne zimne tiché. Je mi tak klasicky úžasne smutno.Asi úplná náhoda chcela, aby som práve teraz narazila na stránku Jara Filipa. Nikdy som

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1161353844082130892006-10-20T15:54:00.000+02:002006-10-20T16:17:32.650+02:00

Nemám rada kolotoče. Nemala som rada húpačky, keď som bola malá. Je jedno, ako to berieme. Z "doslovného" hľadiska mi z nich bývalo jednoducho blbo. Z metaforického vlastne tiež. Nemám rada rýchle zmeny. Všetko si potrebujem obzrieť a premyslieť.Pomaly kráčať po ulici.Mnohým ľuďom to príde neuveriteľne depresívne, kráčať podvečer mestom, v ktorom je úplná tma. Pre mňa je to iné. Pomalé, tiahle.

elkanoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1160554895970863702006-10-11T09:59:00.000+02:002006-10-11T11:25:07.430+02:00

V pondelok mi zavolal Švéd s tým, že kúpil lístky do divadla. Na utorok. Na nórsku hru.Ráno som sa tešila do práce ako malá, rátala som hodiny, kedy odídem z práce a uvidím Geišberga. Vrátila som sa v mysli do dávnejších čias, kedy som do divadla chodila hádam každý týždeň a s Luciou sme pozerali na Geišberga s iskričkami v očiach, ako ostatné rovesníčky na Brada Pitta. Pripadal nám neskutočne

elkanoreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1159952615428350532006-10-04T10:27:00.000+02:002006-10-04T11:03:35.496+02:00

Keď som bola na strednej škole, prvý držiteľ mobilného telefónu (syn známeho podnikateľa) nám pripadal všetkým ako mimozemšťan. O pár rokov neskôr, keď som sa aj ja stala hrdou držiteľkou svojho prvého bezdrôtového prístroja už pípalo a zvonilo všetko okolo mňa. Ešte mám v jasnej pamäti, ako ma to neskutočne štvalo. Mala som pocit, že navždy zmizlo všetko ticho sveta.Napriek tomu som aj ja s

elkanoreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1159435612581878942006-09-28T11:11:00.000+02:002006-09-28T11:26:52.616+02:00

Obvykle sa o seba nebojím. Keď niekam cestujem, idem v noci domov, alebo sa dostanem do ťažkej situácie, nepociťujem strach.Oveľa viac sa bojím práve o tých druhých. O mojich blízkych, rodinu. Najviac sa vždy bojím o Švéda. Keď išiel s bratmi a otcom do Tatier, tak som mu zdôrazňovala, nech si dá pozor. Že vie, že na tom nie je zdravotne tak dobre, aby vyliezol rovno na Gerlach. Svätá prostota.

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1159255693528859972006-09-26T09:09:00.000+02:002006-09-26T09:28:13.546+02:00

Sedem hodín večer. Sedím vo vlaku zo Šenkvíc do Bratislavy. Predajné okienko zatvorené, chystám si peňaženku. O dve stanice neskôr nastúpi sprievodkyňa s úsmevom a na celý vagón zrúkne obligátne "pristupovali?".Prichádza ku mne. "Jeden celý lístok zo Šenkvíc do Bratislavy si prosím"."Nech sa vám páči. Tridsaťšesť korún".Vydáva mi z paťdesiatkorunáčky, ja jej ďakujem."Vy mi nemáte za čo ďakovať.

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1159174956589604352006-09-25T10:33:00.000+02:002006-09-25T11:02:36.840+02:00

Vraví sa, že pekným ľuďom sa žije ľahšie. Nechcem to tu veľmi rozoberať, ale mám pocit, že niečo na tom bude. A nemyslím len na ženy. V poslednej dobe to trošku po očku sledujem a dávam za pravdu.Analogicky je to podľa mňa s menami. Nie úplne tak, že ľuďom s pekným menom sa žije lepšie, ako skôr ľuďom so škaredým horšie. Niekedy mám pocit, že rodičia sa mstia svojim neplánovaným potomkom

elkanoreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1158235172675090392006-09-14T13:25:00.000+02:002006-09-14T14:03:00.056+02:00

Ráno som bola na joge. Rozhodnutie prišlo už pre niekoľkými mesiacmi a so začiatkom nového školského roka, ktorý sa ma vlastne vôbec netýka, prišiel záväzok vrátiť sa k starým sľubom.Prišla som totiž na to, že je to skvelé. Jednak tam na mňa nikto nezazerá, ako vo fitnesscentrách, že čo tam chcem so svojou mušou váhou robiť, jednak sa mi tam darí zabúdať na problémy všedného života a

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1158134984496081732006-09-13T09:30:00.000+02:002006-09-13T10:09:44.606+02:00

Včera som sa ráno zobudila s obrovskou opicou sediacou na mojom bruchu o pol šiestej ráno. Väčšina ľudí po takých nociach nevie vstať, ja neviem spať. A tak som sa sama so sebou uzniesla, že nie je som psychicky ani fyzicky schopná ísť do práce, kde sa ma bude kolega pýtať, prečo som taká frustrovaná. Že teda radšej zostanem robiť doma. Moje IQ sa však napriek tomu akosi nedostavovalo, tak som

elkanoreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1157358335144305482006-09-04T09:45:00.000+02:002006-09-04T10:25:35.680+02:00

Každý rok sa nám so Švédom aspoň raz podarí vyraziť niekam na neplánované miesto a viac či menej aktívne oddychovať. Aktívne v tomto zmysle znamená "veľmi", takže je úplne nepodstatné, či pritom zvyšujeme obrátky, alebo len "tak sme".Vydala som sa do rodiny turistov. Dozvedela som sa to už pred niekoľkými rokmi na nedeľnom obede od svojej vtedy ešte budúcej svokry. Nepopieram, že ma to vydesilo.

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1156581255292083632006-08-26T10:11:00.000+02:002006-08-26T10:34:15.586+02:00

Ak by to bolo len na mne, označila by som tento rok za medzinárodný rok rodiny. A to nie som ani V KDH, ani som nebola v SZM, ani nemám pocit, že ak niečomu pridáte prívlastok "medzinárodný", začne to mať vážnosť.Asi je to mojim vekom, že som vrástla do obdobia, kedy ľudia okolo mňa hľadajú niečo stabilné. Niektorí z nich sú v mojom veku, iní majú o desať rokov viac, ale nejako im docvaklo, že

elkanoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1156340838185677162006-08-23T15:16:00.000+02:002006-08-23T15:47:18.320+02:00

Od malička som bola neurotička. Rozplakala som sa, keď na mňa niekto zvýšil hlas, ale aj keď som do piesku skočila menej, ako bol limit. V tretej triede o mne telocvikárka povedala, že som hysterka a ja som potom doma v slovníku cudzích slov hľadala, čo to slovo znamená. A opäť som sa rozplakala. Vždy v auguste som sa bála, ako sa vyvinie situácia a ku komu si sadnem v septembri do lavice. Od

elkanoreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1155894698162931422006-08-18T11:27:00.000+02:002006-08-18T11:51:38.193+02:00

Pri pozeraní dokumentárnych filmov občas blednem závisťou. Profesionálnou závisťou, keď vidím, čomu sa môžu venovať americkí (ale aj európski) vedci.Momentálne absolútna favoritka je pre mňa akási doktorka z univerzity v Iowe, ktorá sa zaoberá zvykmi v obliekaní mladých žien v strednom paleolite. My, spoločenskí vedci na Slovensku máme špecializované témy napríklad po úroveň sociálnej kohézie na

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1155200732324341782006-08-10T10:42:00.000+02:002006-08-10T11:05:32.356+02:00

Takmer polnoc. Švéd zalomil, akoby ho do vody hodil a začína chrápať. To sme tu už roky nemali. Od povestného náročného chirurgického zákroku vyberania mandlí, ktoré bolo sprevádzané ex ante aj ex post nekonečnými rečami.Sedím na posteli, pijem becherovku a vykladám karty. Žiadne obavy z budúcnosti, žiadne veštenie. Solitér (až v tejto sekunde som si uvedomila pravý význam názvu tejto hry).V

elkanoreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1154077216409514952006-07-28T10:35:00.000+02:002006-07-28T11:04:14.773+02:00

Moja predstavivosť sa mi často vymkne z kontroly a ja sa občas pristihnem, že som v mysli súčasťou nejakého príbehu a len pomaly sa vraciam do reálu ako pri návrate z hladiny alfa alebo iných nie celkom prirodzených stavov. Vtedy sa na sekundu (alebo viac, alebo menej?) stiera rozdiel medzi realitou a mojou osobnou fikciou.Takto mi utekajú myšlienky, keď vidím v správach reportáže o autonehodách.

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1153908502299442732006-07-26T11:34:00.000+02:002006-07-26T12:08:22.376+02:00

Neviem, či je to tým teplom, alebo vitamínom Dé zo slnka, ale v poslednej dobe ma ľudia v mojom okolí neuveriteľne tešia svojim zmyslom pre humor. Možno to bude istý prejav zúfalstva preklopený ad absurdum - humor z tepla. Už si pripadám ako hlupaňa, keď sedím sama za počítačom a rehocem sa ako kôň na mailoch, ktoré mi len tak letmo zlietajú do outlooku. Alebo ich počujem v električke, prípadne

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1153745705721024552006-07-24T14:38:00.000+02:002006-07-24T14:55:05.770+02:00

Sedím od rána a čumím do monitora. Jednu stranu. Jednu jedinú. Odporúčania. No tak, hecni sa, veď snáď vieš, čo by sa malo robiť. Máš za sebou ťažký výskum. Už len posledný kúsok. Píš.Neviem. Nedá sa. Niekedy som mala pocit, že po opici mám dve hlavy. Vravievali sme často, že tá väčšia je v tej menšej. Dnes mám menej ako tú jednu a v nej more. Počujem, ako mi tam čľupce. Opakujem si svoje meno,

elkanoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1153294623091434292006-07-19T09:25:00.000+02:002006-07-19T09:42:26.656+02:00

Niektoré dni sa nesú v znamení extrémnych teplôt, niektoré zas v znamení práce, práce a práce, skrátka...takmer každý deň má svoj headline. Ten náš včerajší bol o vlasoch.Napadlo mi, že najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s horúčavami týchto dní je dať si spraviť sexi sestřih. Nabehla som do kaderníctva a s hrôzou som sa dívala, ako slečna zo mňa robí Oľgu Feldekovú. To tak ja mám stále. Mám

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1152468001256528872006-07-09T19:35:00.000+02:002006-07-09T20:00:01.276+02:00

Keď čítame o znásilnených ženách, tak obvykle veľmi dobre vieme, ako by sme sa zachovali my. Nerozumieme ich myšlienkovým pochodom, ich konaniu, ich dlhotrvajúcemu mlčaniu. Zápasíme od skorej puberty s tým, že ak sa nám niečo stane, môžeme si za to samé a teda si máme dávať sakra pozor, čo si obliekame, kam chodíme a ako vyzývavo sa správame. Úprimne, zostať úplne v bezpečí znamená sedieť doma a

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1151851050812548172006-07-02T16:00:00.000+02:002006-07-02T16:42:18.006+02:00

Stihnúť za sedem dní dve svadby a medzi nimi aj svadobnú cestu považujem za celkom slušný výkon. Taký nejaký maratón radosti a veselosti. Len to trochu vyčerpáva. Dve posledné neprespaté noci, pričom tá prvá strávená v Slotove si vyžiadajú svoju daň. Zajtra, keď prídem do práce. To Slotovo ma zabilo asi úplne najviac, aj keď som tie štvrtkové správy už mala trochu strávené. Zaprisahávala som

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1151302869589694582006-06-26T08:09:00.000+02:002006-07-04T17:15:01.273+02:00

"Ty počuj, veď ja sa cítim úplne rovnako", hovorím ráno, teda naobed po zobudení. Neviem, ako inak som sa mohla cítiť. Jediný rozdiel je v tom, že na ruke mám o prsteň viac, bolí ma trochu hlava a nohy strašne a v izbe nám škrieka nový papagáj, čo dostal Švéd odo mňa ako svadobný dar.Normálne sa teším, že vyrážame na týždeň preč, nech sa vyhnem otázkam typu "aké je to byť vydatá". Je to super a

elkanoreply@blogger.com15tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1150787560480045062006-06-20T08:55:00.000+02:002006-06-20T09:12:40.516+02:00

Dnes ráno sa Švéd v posteli zašveholil a povedal mi: "počuj, ešte pár krát sa vyspíme a budeme manželkovia". Pretrel si oči, otočil sa na druhý bok a dodal, že je nervózny. Mňa pomaly začína prepadať taký nejaký zvláštny pokoj.V piatok večer som sa lúčila so svojim vienkom zeleným, dávno odhodeným. Zavolala som niekoľko najbližších dámskych duší, ktoré ma v posledných rokoch sprevádzajú. Netušila

elkanoreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1150281310085473482006-06-14T12:10:00.000+02:002006-06-14T12:35:10.150+02:00

Som nabitá akousi zlou energiou, či čo. Predstavujem si to tak, že niekde na polceste medzi nemocnicou, svadobným salónom, Ministerstvom školstva, kvetinárstvom a tisícimi ďalšími inštitúciami, ktoré denne absolvujem, ma zasiahol nejaký magnetický oblak alebo čo a úplne ma preinštaloval.K čomu sa postavím, to sa pokazí. Technologicky, emocionálne aj fyziologicky. Cestou do Pezinka pre kyticu sa

elkanoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1149578855025905372006-06-06T09:04:00.000+02:002006-06-06T09:27:35.053+02:00

Vždy som sa snažila mať čistý stôl. Rozdané karty. Naliate čisté víno. Neznášam neistotu. Keď moju mamu mesiace preháňali s výsledkami "zhubný - nezhubný", tak som myslela, že to neprežijem. Túžila som počuť, že je to zlé a že má toľko a toľko času. Aj tak nám to bolo jasné, ale predsa...čo keď?Neznášam, keď neviem, ako na tom som. Keď musím tráviť noci a dni uvažovaním o tom, čo si kto myslí a

elkanoreply@blogger.com14tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1149149364877819632006-06-01T09:37:00.000+02:002006-06-01T10:12:17.253+02:00

Neuveriteľne som sa tam tešila. Spojiť prácu s oddychom je hádam tá najlepšia kombinácia, akú si človek môže zaželať. Zbalila som papiere, notebook, seba aj Švéda a vyrazili sme do lesov stredného Slovenska. Zámerne som si vybrala obec, kde je pekne a hlavne pokoj svätý. V posledných týždňoch som to viac než potrebovala. Janička vybavila ubytko v malej dreveničke na konci dediny, Švéd narúbal

elkanoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1148025108797516712006-05-19T09:30:00.000+02:002006-05-19T09:55:41.613+02:00

Včera som si už po stý raz v živote povedala..."tak dnes som naozaj dospelá". Človek si to hovorí pri rôznych príležitostiach od štrnástich asi až do päťdesiatky. Ja som niekde v tretine a už to mám za sebou sto krát. V detstve som strašne túžila byť dospelá.Včera som kráčala na geriatrické oddelenie nemocnice na Kramároch. Leží tam môj otec. Môj otec na geriatrii. Ten, čo sme o ňom nikdy

elkanoreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1147936213972618282006-05-18T08:59:00.000+02:002006-05-18T09:10:13.993+02:00

Ak by všetky zákony platili tak, ako tie Murphyho, tak by nám bolo heja žiť. Ak sa niečo kazí, tak poriadne, ideálne reťazovo. V tomto smere je môj momentálny život ideálny.V pondelok som ešte sedela s kamarátkou na terase, popíjala studený broskyňový džús a štorcovala sa, ako je všetko ťažko v pohode.Mala som pocit, že ten projekt do svadby stíham. Aj ten druhý a tretí. Že keď som pred rokmi

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1147246263726980902006-05-10T09:09:00.000+02:002006-05-10T14:01:28.386+02:00

Milujem sedieť v staničnej krčme a popíjať mierne zvertralé pivo. Päť stolov a pri každom chlap, jeho veľké (pivo) a krabička Marsiek. Na stenách plagáty ženy v tirolskom kroji s obrovitánskym poprsím.Pozeráme MASH. Všetci spolu plus moje malé (pivo).Milujem sedieť v dedinských a staničných krčmách. Ideálne sama...aj keď to si o mne vždy myslia, že som obchodná inšpekcia. Nie som. Našťastie som

elkanoreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1146129680346234992006-04-27T11:00:00.000+02:002006-04-27T11:29:56.796+02:00

Dnes sa mi stala zvláštna vec. Zrazu, z ničoho nič, mi takmer v jednej chvíli prišli tri maily od ľudí, ktorí mi rozhodne maily každý deň neposielajú.Prvý bol od môjho prvého frajera. Mala som 16 a bola som do ňho tak strašne moc, až sa mi ťažko prehĺtalo, keď som na ňho myslela. Čo znamená, že som v tom čase neprehĺtala takmer vôbec. Bol to taký hrozne rozkošný vzťah na diaľku, on mal kapelu v

elkanoreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1145868885064612602006-04-24T10:27:00.000+02:002006-04-25T07:44:31.123+02:00

V nedeľu večer som absolvovala typický každoročný rituál vítania ďaľšieho ročného obdobia. Akosi som nestihla privítať jar a skočila som rovno na vítanie leta. Kúpila som si šaty.Keď sme poobede sedeli na zastávke na Čiernej Vode, mala som pocit, že ani nedôjdem domov. Víkend sa chýlil ku koncu a bol to skvelý víkend. V sobotu sme drali členky v korčuliach a vábili zo zimných usadených hĺbok

elkanoreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1145610044306282702006-04-21T10:42:00.000+02:002006-04-21T13:21:44.073+02:00

Dnes jeden krásny príklad efektívnosti fungovania štruktúr Európskej únie.Je to fakt dobré a ja už mám dostatočne vystúpaný adrenalín, aby som to tu rozbalila. Projekt pre jednu z milióna európskych inštitúcií, v ktorých bežná úradníčka na materskej zarobí toľko, čo ja za rok.Databáza demografických údajov o populácii, migrácii, cudzincoch a azylantoch v krajinách EÚ. My ako kontaktný bod za

elkanoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1145431846927782062006-04-19T09:09:00.000+02:002006-04-19T10:24:08.223+02:00

Často uvažujem nad tým, ako sa javím iným ľuďom. Cudzím ľuďom. Asi je to preto, že aj ja ich vnímam veľmi intenzívne. Cudzej žene na ulici venujem často aj niekoľko minút svojho uvažovania. Niekedy aj hodín. Najčastejšie si ich uvedomujem pri vystupovaní z električky. Ľudí. Pár sekúnd, stotín sekundy očného kontaktu. A už sú moji. Myslím na to, odkiaľ idú a kam, koľko majú priateľov a či ich má

elkanoreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1144428739992218862006-04-07T18:32:00.000+02:002006-04-07T18:52:20.036+02:00

Skvelé ráno. Jedno z tých najlepších, aké sa dá želať. Taká radosť, že ten, čo pri vás spí, sa ešte tesne pred zobudením usmeje a dá vám všetku energiu potrebnú na celý deň...bude to krásny deň.O hodinu neskôr:ja: "Môžeš mi prosím ťa vysvetliť, ako sa nám zasa upchal záchod?"on: "Neviem ti to vysvetliť"ja: "Zasa si spláchol ten osviežovač"on: "Určite nie, veď by som si to všimol"ja: "Vieš koľko

elkanoreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1144229320221086742006-04-05T11:17:00.000+02:002006-04-05T11:28:40.246+02:00

Na počiatku bol plán vysokohorskej turistiky v Alpách. Že akože svadobná cesta, čo je nápad hodný zamyslenia a odhodenia do koša. Dva týždne pod stanom a každý deň osem hodín do kopca. A ja taká nežná kvetinka.Prišlo nám to najprv ako hrozne vzrušujúce. Časom sme návrh skutočne odhodili do koša alebo minimálne založili Ad acta. Ale kondičná príprava zostala naprogramovaná. Párkrát sa nám už so

elkanoreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1143795420398201042006-03-31T10:29:00.000+02:002006-03-31T10:57:00.420+02:00

Často uvažujem, čo by som robila, keby som nerobila to, čo robím. Akože normálne profesia. Keby ma nezaujal jeden výrok v odborom časopise, pre ktorý som sa rozhodla študovať svoj odbor. Mama zo mňa chcela mať detskú psychologičku. Aj mi ešte počas základnej školy vybavila konzultácie, ale moc nám to spolu nešlo. Potom som navyše zistila, že na psychológiu treba matiku a že by ju nemali študovať

elkanoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1143240066924515372006-03-24T23:24:00.000+01:002006-03-24T23:41:06.946+01:00

Máme spolu milión zážitkov. Stretli sme sa všetci náhodne, pri bohumilých činnostiach pre dobro sveta, ktoré nikto neocení. Bolo nás minimálne desať. Mladí, plní pocitov, že zmeníme svet. Nebola náhoda, že všetci sme trošku zvláštni, nepochopení okolím a bojujúci s vlastným životným rozpoložením. Trávili sme spolu veľa času na miestach, kam sa nepatrí chodiť a s ľuďmi, ktorí v tejto spoločnosti

elkanoreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1143017001166619732006-03-22T09:23:00.000+01:002006-03-22T09:43:21.186+01:00

Včera som chcela pridať jej bývalému kometár k článku a napísať moju najobľúbenejšiu báseň. Lenže, zabudla som ju. Našla som kedysi dávno v šestnástich rokoch malú knižku, ktorá na mňa zapôsobila na celý život. Aspoň som mala ten pocit. O to viac ma teraz zaskočilo, že si tú báseň nepamätám. Dokonca ani neviem, či by sa mi ešte stále páčila. V mysli sa mi vynorili len posledné dva verše:"Vonku je

elkanoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-15007480.post-1142848562630720002006-03-20T10:09:00.000+01:002006-03-20T10:57:21.763+01:00

V poslednej dobe sa veľmi často v mojom okolí aj v médiách objavujú vzdychy nad tým, aký sme nekultúrny národ, ako ignorujeme všetko, čo sa okolo nás deje a ako trávime celé dni pred televízorom s prepytujem "blbým výrazom v tvári". Isteže. Samej mi je niekedy smutno nad tým, ako ľudia premrhávajú svoj život. Keď som bola v lete navštíviť svoju rodinu, deti poznali len Senzi Senzus a v celej

elkanoreply@blogger.com6